Holohlaví mladíci útočiaci podobne ako na videu z Nitry sú na Slovensku známi už zhruba dve dekády. Za ten čas však môžeme sledovať dva trendy. Jedným je, že sa pravicový extrémizmus vyvinul z otvorenej mládežníckej subkultúry neonacizmu na skrytejšie formy nenávistných a systémovo deštruktívnych postojov, „maskujúc svoje postoje právne priechodnou rétorikou“, zhŕňa štúdia mimovládky Ľudia proti rasizmu.

Príkladom môže byť banskobystrický župan Marian Kotleba, ktorý z otvoreného antirómskeho postoja prešiel na boj proti „neprispôsobivým a nepracujúcim“. Druhým trendom bol až do nedávnej minulosti rast počtu extrémistických násilných trestných činov. Aspoň tých evidovaných.

Hniezda extrémizmu
„Najviac extrémistických skupín i najviac problémov s nimi riešime v Bratislave. Potom nasledujú Košice a za nimi Nitra,“ hovorí prvý viceprezident Policajného zboru SR Milan Lučanský. Významným centrom je aj Banská Bystrica. Dôvodom nie je len prítomnosť M. Kotlebu a miestnych sympatizantov extrémistických ideológií, ale aj dochádzanie extrémistov z iných oblastí. „Bratislava, Nitra a Košice majú najviac extrémistov, no dnes je človek z iného kúta krajiny v Banskej Bystrici autom za dve hodiny. Títo ľudia si vypomáhajú a keď treba, presúvajú sa veľmi rýchlo,“ pokračuje M. Lučanský.

Bývalý elitný protiextrémistický slovenský policajt Martin Kubík, ktorý ešte do roku 2009 pracoval ako šéf odboru boja proti extrémizmu a terorizmu na policajnom prezídiu, konkretizuje, že banskobystrickí extrémisti úzko spolupracujú najmä s extrémistami z Nitry a Trnavy. Trnavčania to síce majú bližšie k Bratislave, ale od extrémistov z hlavného mesta ich oddeľuje dlhoročný antagonizmus medzi tvrdým jadrom fanúšikov z bratislavského Slovana a trnavského Spartaka.

„Nielen na Slovensku, ale aj inde na svete je bežné, že extrémistické skupiny v jednotlivých mestách síce nie sú totožné s miestnymi tvrdými fanúšikovskými tábormi, ale istá časť členov pôsobí na oboch frontoch,“ hovorí M.Kubík.

V najbohatších regiónoch
Jednoduchá rovnica, že extrémizmus vzniká tam, kde sa ťažšie žije, či kde je viac Rómov, teda neplatí. Mestá Bratislava, Nitra alebo Košice vôbec nepatria medzi najchudobnejšie regióny, kde by sa takto mohli ventilovať ekonomicky frustrovaní či nezamestnaní. „Naše poznatky nehovoria o tom, že extrémizmus je spojený hlavne s chudobou. Základňa extrémizmu je, naopak, veľmi širokospektrálna a nie sú v nej len ľudia s nízkym príjmom,“ hovorí M. Lučanský. Zároveň sa v mestách stretávajú a organizujú aj spoločensky okrajové skupiny, ako sú rôzne menšiny či práve samotní extrémisti.

Zdroj: trend.sk